V roku 1654 mal Ľudovít XIV. 16 rokov; bol kráľom už 11 rokov. Nastúpil na francúzsky trón niekoľko mesiacov pred svojimi piatymi narodeninami, v máji 1643, po predčasnej smrti svojho otca, Ľudovíta XIII. Francúzsko vtedy spravovala jeho matka, regentka Anna Rakúska, ktorej pomáhal kardinál Mazarin, krstný otec Ľudovíta XIV. a prvý minister. Od roku 1648 sa začalo obdobie silného spochybňovania kráľovskej autority zo strany parlamentov a šľachty: Fronda. Kráľ a jeho matka boli dvakrát nútení opustiť hlavné mesto; 8. februára 1651 sa ocitli v pasci v Palais Royal, kde bývali. Ľudovít XIV. na túto potupu nikdy nezabudol a odvtedy sa vždy obával Paríža. 7. septembra toho istého roku dosiahol kráľovskú plnoletosť vo veku 13 rokov. Koncom roka 1652 boli parlamenty a šľachta definitívne podrobené a Ľudovít XIV. začal koncentrovať všetku moc do svojich rúk: absolutizmus bol na pochode. Jeho korunovácia v katedrále v Remeši 7. júna 1654 bola okázalá: po detstve poznačenom politickými nepokojmi a ťažkosťami vstúpil Kráľ Slnko do svetla. Francúzsko bolo bohaté, dobre spravované; jeho verejné financie boli v poriadku. Bolo najľudnatejšou krajinou Európy. Ľudovít XIV. nechal správu kráľovstva na Mazarinovi až do jeho smrti v roku 1661, potom rok čo rok vládol čoraz osobnejšie. V roku 1660 sa oženil s Máriou Teréziou Habsburskou a v tom istom období začal prestavovať zámok Versailles. Ten sa stal centrom jeho dvora a kráľovstva, odkiaľ francúzske umenie a kultúra žiarili do celej Európy neporovnateľným leskom. Francúzsky klasicizmus tak dosiahol svoj vrchol v druhej polovici „Veľkého storočia“ (17. storočie).

Táto pamätná minca nádherne vzdáva hold tomuto absolutistickému panovníkovi, ktorého žiarivá vláda, najdlhšia v histórii Francúzska (1643-1715), znamenala koniec veľkých povstaní šľachty, parlamentov, protestantov a roľníkov, ktoré zmietali Francúzskom.