1. júl 987 Hugues Capet zvolený za kráľa Frankov

987. Karolovská dynastia, slávne založená Karolom Veľkým v roku 800, sa výrazne oslabila. Po smrti jej posledného predstaviteľa, Ľudovíta V. „Lenivca“, bez dediča, 22. mája sa zhromaždenie veľkých pánov Západnej Franskej ríše zišlo v Senlis v júni, aby si zvolilo nového kráľa. 1. júla zvolilo parížskeho grófa Huguesa Capeta za kráľa Frankov. V tej dobe to bol už zrelý muž (47 rokov). Po svojom otcovi Hugovi I. bol dedičom mocnej aristokratickej línie Robertiánovcov, ktorí už dve storočia súťažili s Karolovskou a Otónskou dynastiou (veľká saská šľachtická rodina) o moc. Karolovská krv tiekla aj v žilách nového kráľa, cez jeho starú matku Beatrix z Vermandois, potomka Karola Veľkého v 5. generácii.

Dva dni po svojej voľbe bol Hugues Capet korunovaný v katedrále v Noyon biskupom z Remeša, Adalbéronom, podľa rituálu stanoveného v roku 751 Pipinom Krátkym. Napriek svojej voľbe a korunovácii musel kráľ brániť svoju legitimitu zbraňou v ruke. Počas prvých dvoch storočí svojej existencie mala dynastia Kapetovcov autoritu len nad obmedzeným územím medzi Parížom a Orléansom, zvyšok kráľovstva zostal v rukách feudálnych pánov.

Hoci sa Huguesovi Capetovi nepodarilo skrotiť svojich neposlušných vazalov, jeho vláda napriek tomu predstavuje zlom pre francúzsku monarchiu. Obnovením vzťahov s Cirkvou a jej najmocnejšími biskupmi a spojenectvom s veľkými kniežatami si kráľ posilnil svoj trón a všetku svoju energiu venoval vytvoreniu trvalej dynastie, pričom k nej od roku 987 pripojil svojho syna Roberta II. Pobožného. Podarilo sa mu to: ten bol korunovaný po smrti Huguesa Capeta v roku 996. Podľa tohto modelu sa prvé generácie Kapetovcov naďalej podrobovali feudálnemu pravidlu voľby, ale zabezpečovali si, aby ich najstarší syn bol zvolený ešte za ich života. Až o dvesto rokov neskôr, keď sa francúzska kráľovská moc stala dostatočne silnou, sa mohla zaobísť bez obradného aktu voľby, pri nástupe Filipa II. Augusta 14. júla 1223. Dynastia Kapetovcov tak vládla Francúzsku nepretržite až do Revolúcie (1792), potom od Reštaurácie (1815) do konca júlovej monarchie (1848).