1. júla 987 Hugo Kapet zvolený za kráľa Frankov

Karolínska dynastia, slávnostne založená Karolom Veľkým v roku 800, sa značne oslabila. Po smrti jej posledného predstaviteľa Ľudovíta V. prezývaného „Lenivý“, ktorý nezanechal dediča, 22. mája sa v júni zišlo zhromaždenie veľkých zemepánov Západnej Franskej ríše v Senlis, aby si zvolilo nového kráľa. 1. júla bol za kráľa Frankov zvolený parížsky gróf Hugo Kapet. Bol to na vtedajšiu dobu už zrelý muž (47 rokov). Prostredníctvom svojho otca Huga I. bol dedičom mocnej aristokratickej línie, Robertovcov, ktorí už dve storočia súťažili s Karolingovcami a Otonovcami (veľká saská šľachtická rodina) o moc. Karolinská krv tiekla aj v žilách nového kráľa, cez jeho starú matku Beatrix z Vermandois, potomka Karola Veľkého v piatom stupni.

Dva dni po svojom zvolení bol Hugo Kapet v katedrále v Noyon pomazaný za kráľa remešským biskupom Adalberonom podľa rituálu, ktorý v roku 751 zaviedol Pipin Krátky. Napriek svojmu zvoleniu a pomazaniu musel kráľ obhajovať svoju legitimitu so zbraňou v ruke. Počas prvých dvoch storočí svojej existencie mala kapetovská dynastia autoritu len nad obmedzeným územím medzi Parížom a Orléansom, zvyšok kráľovstva zostal v rukách feudálnych pánov.

Hoci sa Hugovi Kapetovi nepodarilo skrotiť svojich neposlušných vazalov, jeho vláda napriek tomu predstavuje pre francúzsku monarchiu zlomový bod. Nadviazaním na Cirkev a jej najmocnejších biskupov a spojením sa s veľkými kniežatami kráľ posilnil svoj trón a vynaložil všetku svoju energiu na vytvorenie trvalej dynastie, pričom už v roku 987 k nej pridal svojho syna Roberta II. Pobožného. Podarilo sa mu to: ten bol korunovaný po smrti Huga Kapeta v roku 996. Podľa tohto modelu sa prvé generácie Kapetovcov naďalej podrobovali feudálnemu pravidlu voľby, ale dbali na to, aby ich najstarší syn bol zvolený ešte za ich života. Až o dvesto rokov neskôr, keď sa francúzska kráľovská moc stala dostatočne silnou, sa mohla obísť bez obradného zvolenia, pri nástupe Filipa II. Augusta 14. júla 1223. Kapetovská dynastia tak vládla Francúzsku nepretržite až do Revolúcie (1792), potom od Reštaurácie (1815) do konca júlovej monarchie (1848).